Ako možno vytvárať testy v súlade s metódou tried ekvivalencie?

Metóda ekvivalentných triedel delí vstupné údaje do skupín (tried), v ktorých sa považuje, že správanie systému je rovnaké. Testy sa vytvárajú pre každú triedu, predstavujúcu typickú hodnotu alebo hraničné podmienky tejto triedy.

Kroky na vytvorenie testov:

1. Identifikácia vstupných údajov: Určte všetky vstupné parametre alebo podmienky pre testovanú funkčnosť.
2. Rozdelenie na ekvivalentné triedy: Rozdeľte rozsah možných hodnôt každého vstupného parametra na skupiny (triedy), tak aby systém spracovával všetky hodnoty v rámci jednej triedy rovnako. Identifikujte platné a neplatné triedy.
3. Výber reprezentatívnych hodnôt: Z každej identifikovanej ekvivalentnej triedy vyberte jednu alebo viac testovacích hodnôt, ktoré ju reprezentujú. Zvyčajne sa vyberá typická hodnota z triedy a pri analýze hraničných hodnôt aj jej hraničné hodnoty.
4. Vytvorenie testovacích prípadov: Kombinujte vybrané reprezentatívne hodnoty z rôznych tried pre všetky vstupné parametre.

Príklad pre pole "Vek" (celé číslo od 1 do 120):

• Platné triedy:
  • [1, 120] (napríklad 30)
• Neplatné triedy:
  • (<1) (napríklad 0 alebo -5)
  • (>120) (napríklad 121 alebo 200)
  • Není číselné hodnoty (napríklad "abc" alebo "")

Testovacie prípady založené na ekvivalentných triedach:

• Vstup "30" (platný)
• Vstup "0" (neplatný)
• Vstup "121" (neplatný)
• Vstup "abc" (neplatný)

Táto metóda znižuje počet testov, bez straty významnej časti pokrytia, pretože sa predpokladá, že testovanie jednej hodnoty z ekvivalentnej triedy je dostatočné pre všetky hodnoty tejto triedy. Často sa používa v kombinácii s analýzou hraničných hodnôt na zvýšenie efektívnosti.