Aké prípady je potrebné zvážiť pri používaní rekurzie?

• Základný prípad: Je potrebné definovať podmienku ukončenia rekurzie, aby sa predišlo nekonečnej slučke. Rekurzívna funkcia by mala prestať volať sama seba pri dosiahnutí základného prípadu.
• Zmena stavových premenných: Pri každom rekurzívnom volaní je potrebné upraviť argumenty alebo stavové premenné tak, aby sa nakoniec dosiahol základný prípad.
• Hĺbka rekurzie: Príliš veľká hĺbka rekurzie môže viesť k chybe pretečenia zásobníka (Stack Overflow Error), najmä v jazykoch s obmedzenou veľkosťou zásobníka.
• Výkon: Rekurzívne volania môžu byť menej efektívne ako iteratívne riešenia (pomocou slučiek), kvôli dodatočným nákladom na volanie funkcií a správu zásobníka.
• Rekurzia na konci: Ak je rekurzívne volanie poslednou operáciou vo funkcii (tail recursion), niektoré prekladače a interpretátory ho môžu optimalizovať, čím sa predíde pretečeniu zásobníka.
• Čitateľnosť a pochopenie: Rekurzívny kód môže byť ťažký na pochopenie a ladenie, najmä pre nezkušených vývojárov.
• Pamäť: Rekurzia spotrebováva pamäť na uloženie každého volania na zásobníku.

Príklad (výpočet faktoriálu):

def factorial(n):
    # Základný prípad
    if n == 0:
        return 1
    # Rekurzívne volanie s úpravou premennej stavu
    else:
        return n * factorial(n - 1)