Aké sú princípy jednotného rozhrania?

Zásady jednotného rozhrania (tiež známe ako zásady návrhu RESTful API, hoci sa uplatňujú aj na iné distribuované systémy):

Identifikácia zdrojov: Každá časť informácie, ktorú je možné adresovať, by mala mať jedinečný identifikátor. Klient komunikuje so zdrojmi pomocou týchto identifikátorov.
Manipulácia so zdrojmi prostredníctvom reprezentácií: Klient obdrží reprezentáciu zdroja (napríklad vo formáte JSON alebo XML) a môže meniť stav zdroja odoslaním upravenej reprezentácie späť na server.
Samoodpovedajúce správy: Každá správa medzi klientom a serverom by mala obsahovať dostatok informácií pre jej úplnú interpretáciu. Klient by sa nemal spoliehať na externé informácie alebo stav relácie na serveri.
Hypermedia ako motor stavu aplikácie (HATEOAS): Server by mal v odpovediach poskytovať hypertextové odkazy (linky), ktoré ukazujú na ďalšie možné akcie alebo súvisiace zdroje. Klient sa pohybuje v aplikácii nasledovaním týchto odkazov, namiesto spoliehania sa na pevne dané URL alebo logiku.
Architektúra klient-server: Jasné rozdelenie zodpovedností medzi klientom (ktorý spravuje používateľské rozhranie a iniciuje požiadavky) a serverom (ktorý ukladá údaje a spracováva požiadavky). Toto rozdelenie zlepšuje škálovateľnosť a prenositeľnosť klienta.
Bezstavovosť (Stateless): Každá požiadavka od klienta na server by mala obsahovať všetky potrebné informácie, aby ju server mohol pochopiť a spracovať. Server neukladá informácie o stave relácie klienta medzi požiadavkami. To zvyšuje škálovateľnosť a odolnosť voči chybám.

Dodržiavanie týchto princípov prispieva k vytváraniu škálovateľných, flexibilných a ľahko udržiavateľných distribuovaných systémov.