Ako sa líšia statická a dynamická typizácia v programovacích jazykoch?

Statická typová kontrola znamená, že typy premenných sú definované a kontrolované počas kompilácie. To umožňuje odhaliť chyby typu pred spustením programu. Napríklad v Swift alebo C++ je typ premennej explicitne uvedený alebo odvodený kompilátorom a nemôže byť zmenený.

Dynamická typová kontrola znamená, že typy premenných sú určené počas behu programu. To poskytuje väčšiu flexibilitu, ale chyby typu sa môžu objaviť iba počas behu. Príklady jazykov s dynamickou typovou kontrolou sú Python a JavaScript.

Príklad v Swift (statická typová kontrola):

var number: Int = 10
number = "reťazec" // Chyba pri kompilácii

Príklad v Python (dynamická typová kontrola):

number = 10
number = "reťazec"  # Funguje bez chýb