Ako určiť optimálnu úroveň všeobecnej abstrakcie pri vývoji softvérových riešení?

Optimálna úroveň abstrakcie je taká, pri ktorej je kód dostatočne zobecnený na to, aby ho bolo možné znovu použiť a bol flexibilný, ale zároveň nie je príliš zložitý a nepochopiteľný.

Na jej určenie je vhodné:

• Posúdiť, ako často sa opakuje logika, ktorú chcete abstrahovať. Ak je opakovanie malé, môže byť abstrakcia zbytočná.
• Dbať na to, aby abstrakcia nezkomplikovala pochopenie kódu. Ak je potrebné písať veľa ďalších tried alebo rozhraní, je lepšie ju zjednodušiť.
• Používať princíp KISS (Keep It Simple, Stupid) — nekomplikovať bez potreby.
• Kontrolovať, ako ľahko je možné meniť a rozširovať kód s aktuálnou abstrakciou.

V praxi ide o rovnováhu medzi znovupoužiteľnosťou, ľahkosťou údržby a jednoduchosťou. Napríklad v iOS sa často používajú protokoly na abstrakciu, ale nie je vhodné vytvárať príliš malé protokoly bez skutočného prínosu.