Aký je rozdiel medzi použitím metódy triedy a statickej metódy pri implementácii Singleton?

Pri implementácii vzoru Singleton v iOS môžete použiť buď metódu triedy alebo statickú metódu (napríklad v Swift — statickú vlastnosť).

Metóda triedy (class func) môže byť prepísaná v podtriedach, čo umožňuje zmeniť správanie Singleton v dedičnosti.

Statická metóda/vlastnosť (static func/var) nemôže byť prepísaná, čo zabezpečuje prísnejšiu záruku jednej inštancie.

Príklad Singletonu s použitím statickej vlastnosti v Swift:

class MySingleton {
    static let shared = MySingleton()
    private init() {}
}

Tu je shared statická vlastnosť, ktorá je inicializovaná raz a je dostupná globálne.

Použitie metódy triedy na získanie Singletonu môže vyzerať takto:

class MySingleton {
    private static var instance: MySingleton?
    class func shared() -> MySingleton {
        if instance == nil {
            instance = MySingleton()
        }
        return instance!
    }
    private init() {}
}

Hlavný rozdiel je v možnosti prepísania a flexibilite pri použití metód triedy, zatiaľ čo statické metódy/vlastnosti sú jednoduchšie a bezpečnejšie.