V čom sa líši tvrdé prepojenie od symbolického v Linuxe a aké sú ich vlastnosti používania?

Tvrdý odkaz (hard link) a symbolický odkaz (symlink) sú dva spôsoby, ako v Linuxe vytvárať odkazy na súbory, ale líšia sa princípom fungovania a použitím:

• Tvrdý odkaz:

  • Je to dodatočné meno pre existujúci súbor.
  • Priamo odkazuje na inode súboru.
  • Viaceré tvrdé odkazy na ten istý súbor sú rovnocenné — súbor existuje, pokiaľ existuje aspoň jeden odkaz.
  • Nie je možné vytvoriť tvrdý odkaz na adresár (kvôli prevencii cyklov).
  • Nie je možné vytvoriť tvrdý odkaz na súbor na inej partícii alebo zariadení.

• Symbolický odkaz:

  • Je to samostatný súbor obsahujúci cestu k inému súboru alebo adresáru.
  • Môže odkazovať na adresáre a súbory na iných partíciách.
  • Ak je cieľový súbor odstránený, symbolický odkaz sa stáva "zlomený" (nefunguje).

Príklad použitia:

# Vytvorenie tvrdého odkazu
ln original.txt hardlink.txt

# Vytvorenie symbolického odkazu
ln -s /cesta/k/original.txt symlink.txt

Tvrdé odkazy sú užitočné, keď je potrebné mať viacero mien pre jeden súbor v rámci jednej partície, a symbolické odkazy, keď je potrebné odkazovať na súbory alebo adresáre na rôznych miestach alebo partíciách.