Ako vyzerá direktíva using po kompilácii?

Direktíva using sama o sebe ne generuje izvršný kód. Spracováva ju kompilátor v štádiu kompilácie a slúži na niekoľko účelov:

Uvedenie používaných priestorov mien (usings for namespaces): Umožňuje používať typy z uvedených priestorov mien bez úplného kvalifikovaného mena. Po kompilácii budú odkazy na typy v IL-kóde obsahovať úplné kvalifikované mená (priestor mien + názov typu).
```
// Pred kompiláciou:
using System;

// použitie triedy Console bez kvalifikácie
Console.WriteLine("Hello"); 

// Po kompilácii (v IL-kóde):
// volanie metódy System.Console::WriteLine(string)
```

Pseudonymy pre priestory mien alebo typy (using aliases): Vytvára skrátené meno pre priestor mien alebo typ. V IL-kóde sa používajú pôvodné úplné mená, nie pseudonymy.

// Pred kompiláciou:
using MyCustomType = MyProject.MyNamespace.SomeVeryLongTypeName;

MyCustomType instance = new MyCustomType();

// Po kompilácii (v IL-kóde):
// vytvorenie inštancie od MyProject.MyNamespace.SomeVeryLongTypeName

Statické using (using static): Umožňuje priamo volať statické členy typu bez uvádzania mena typu. V IL-kóde bude volanie obsahovať úplné meno typu a statickej metódy.

// Pred kompiláciou:
using static System.Math;

double result = Sqrt(16.0); // použitie Math.Sqrt

// Po kompilácii (v IL-kóde):
// volanie statickej metódy System.Math::Sqrt(double)

Direktíva using (Statement block): Zabezpečuje správne uvoľnenie zdrojov, ktoré implementujú rozhranie IDisposable. Kompilátor generuje blok try...finally, ktorý volá metódu Dispose() objektu.

// Pred kompiláciou:
using (var stream = new System.IO.FileStream("file.txt", System.IO.FileMode.Open))
{
    // práca s tokom
} // Volanie Dispose() sa vykoná tu

// Po kompilácii (približne v IL-kóde):
/*
.try
{
    // vytvorenie objektu stream
    // práca s tokom
}
finally
{
    // kontrola na null a volanie stream.Dispose()
}
*/

Takže, using direktívy sa v skompilovanom kóde neuchovávajú ako také. Ovplyvňujú spôsob, akým kompilátor rieši mená typov a členov (pre prvé tri prípady) a spôsob generovania kódu na správu zdrojov (pre posledný prípad).